Utorok 23. júl 2019 Oľga
Kultúra

VIDEO: V obci Lom nad Rimavicou sa pred koncom roka zabávali pri pastierskych hrách

Pätica betlehemských skupín z dedín spod Poľany sa v sobotu za slnečného počasia zišla v Lome nad Rimavicou v okrese Brezno na už tradičných Pastierskych hrách vianočných.

Ilustračný obrázok k článku VIDEO: V obci Lom nad Rimavicou sa pred koncom roka zabávali pri pastierskych hrách
8
Galéria

Piesne, koledy a zvyky z obdobia Vianoc priniesli do tejto najvyššie položenej obce Slovenska gorali, ako jej zakladatelia pred vyše 220 rokmi a skupina nadšencov ich touto formou začala opäť prezentovať verejnosti od roku 2000.

Hry začali tak ako každý rok svätou omšou v kostole. Po nej sa vydal sprievod na javisko uprostred dediny, kde sa s koledami predstavili miestni a hosťujúci betlehemci.

Prezentácia Kubov

„Betlehemci boli pôvodne pastieri. Keď totiž anjel zvestoval narodenie Ježiša, pastieri sa mu išli pokloniť a doniesli mu dary. Takto tento obraz pretrval stáročia a dnes je akýmsi ľudovým pochôdzkovým divadlom,“ povedal jeden z iniciátorov obnovenia tradície pastierskych hier v Lome nad Rimavicou Ľudovít Kubiš.

Pastierske vianočné hry v obci sú v posledných rokoch aj prezentáciou Kubov, ktorí sú súčasťou betlehemských skupín a sú najmä postrachom detí.

„Kubo je síce komickou postavou betlehemských hier, ale naháňa deti, mladé dievčatá, je oblečený do ovčej kožušiny, kyjakom navôkol hrozí a pri tom mumle, preto sa ho všetci boja,“ zdôraznil Kubiš.

Obec formovali Gorali

Novodobé pastierske hry v Lome nad Rimavicou boli najskôr len prehliadkou miestnych betlehemských skupín, neskôr prejavili záujem prezentovať sa aj skupiny zo širšieho regiónu, od Detvy až po Horehronie.

Podujatie získalo na popularite, keď napríklad na jubilejný 10. ročník, prišlo do dediny celkom 14 skupín koledníkov a betlehemcov, a to nielen z regiónu, ale aj Oravy, či Gemera.

Lom nad Rimavicou je dedinou, ktorú začali formovať v 18. storočí gorali, ktorí tam prichádzali z dnešného slovensko-poľského pomedzia.

Na mieste nachádzali prácu v lesoch, pri ťažbe dreva, ktoré sa využívalo ako palivo do viacerých sklárskych pecí, ktoré v tom čase v okolí zakladala šľachtická rodina Forgáčovcov.

Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: TASR