Odhalili pamätník deportovaným Židom z košickej tehelne, FOTO

Presne pred 75 rokmi opustili Košice piatimi transportmi občania židovského pôvodu. Nie dobrovoľne, násilím boli naložení do vlakov - smer Osvienčim.

Eva Mikulová
Zdroj: Dnes24.sk

V nedeľu 2. mája odhalili v Parku Idanská na mieste bývalej košickej tehelne symbolický pamätník ako spomienku na deportáciu občanov židovského pôvodu, ktorá sa udiala presne pred 75 rokmi.

Zámer postaviť takýto pomník vznikol už pred 10 rokmi, nasledovala zbierka a konečne sa pamätník na tragické udalosti v roku 1944 stal realitou.

Memento z tehál

Na slávnostnom akte sa zúčastnili predstavitelia mesta, bývalý prezident Rudolf Schuster, konzulka štátu Izrael Naomi Eldar, honorárny konzul štátu Izrael Peter Frajt ale i šiesti občania, ktorí deportáciu prežili na vlastnej koži. A práve ich spomienky sú veľkým mrazivým mementom tej doby:

„Pred 75 rokmi tu boli spečatené osudy viac ako 15-tisíc židovských obyvateľov Košíc a okolia. V roku 1944 nás izolovali do niekoľkých ulíc, ktoré vyhlásili za geto. Ešte niekoľko týždňov sme zostali v našich príbytkoch odlúčení od sveta. Museli sme odovzdať všetko cenné a rádio, aby sme nemali žiadne informácie. Potom nás sústredili v tehelni. Známy nás upozorňoval, aby sme nešli do tehelne, že nás zabijú. Neverila som, mala som strach, ale čo som mohla robiť. Kam sa ukryť bez peňazí. Sedemčlenná rodina s povrazom na krku.V tehelni boli na malej ploche tisíce ľudí. Bol to malý kus pustej zeme. Mysleli sme, že je to zlý sen. Nebol, ten kto to neprežil, nedokáže to pochopiť,“ povedala v príhovore Magda Zadorová, ktorá túto hrôzu prežila.

Pamätník má symbolický význam. Každá jedna tehlička symbolizuje ľudskú bytosť, ktorej niť života bola pretrhnutá v tehelni. Zároveň je i silným odkazom pre súčasnosť. Spoločnosť je tvorená občanmi, každý z nich prispieva svojou drobnou tehličkou k jej rozvoju.

Život pred deportáciou už dávno nebol idylický pre židovských občanov. Etnikum, ktoré pred vojnou tvorilo 20% obyvateľov mesta zbavili protižidovské zákony vtedajšieho Maďarska všetkých práv i dôstojnosti.

Nesmeli študovať, vstúpiť do kaviarne, knižnice, po 18. hodine vyjsť na ulicu, okná svojich bytov smeli otvárať len do dvora. Nakoniec skončili v tmavých, dusných, nehygienických hangároch na sušenie tehál. Tiesnilo sa ich tam až 12.000 až kým ich nenaložili do vlaku s cieľovou stanicou Osvienčim.

Vyhladzovací tábor prežila necelá tisícka.

Zdroj: kosice.dnes24.sk