VIDEO: Košičan Dominik Bari natočil dokument, ktorý kvalifikovali na Oscara. Podporil ho už aj Leonardo Di Caprio
Unikátny dokument o najchladnejšom obývanom mieste na svete – Ojmiakon – sa dostal medzi 80 krátkych dokumentárnych filmov za rok 2018, z ktorých vyberú 5 nominovaných na Oscara.
Šikovný Košičan Dominik Bari má síce len 24 rokov, ale už urobil „dieru“ do sveta filmových dokumentov. Svojím dokumentárnym filmom s názvom Ojmiakon zaujal odborníkov i laickú verejnosť.
Prvú celoslovenskú premiéru mal film v Košiciach v kine Úsmev ešte pred Vianocami a ma ohromný úspech. „Bolo úplne vypredané, ľuďom sa film páčil,“ hovorí Dominik, s ktorým sme sa stretli začiatkom tohto roka.
Príprava v kryocentre
Dominika lákalo natočiť film o extrémnom živote v obci Ojmiakon v Jakutsku, kde v roku 1926 namerali – 71,2° Celzia. O tejto obci počul od svojho spolužiaka Petra Vinokurova.
„Zaujalo ma to. V tejto časti sveta sa napríklad krádež čiapky trestá ako pokus o vraždu kvôli obrovskej zime." Do Jakutska odcestoval vo februári 2017 so svojím spolužiakom kameramanom z Brazílie Felipem Paivom.
Obaja spolu študovali na prestížnej International Film and Television school of Paris. V Ojmiakone strávili päť dní a sprevádzala ich Maria Romanová, ktorá im robila tlmočníčku.
„Pred samotným vycestovaním sme absolvovali rôzne skúšky, aby sme boli pripravení na takúto obrovskú zimu. Trénovali sme so špeciálnou technikou aj v AquaCity Poprad v ich kryocentre. Majú tam kryokomoru, ktorú vedia schladiť na –61 °C. Za prítomnosti lekára som tam oblečený v špeciálnom odeve s filmovou technikou strávil nejaký čas, aby som zistil, čo fungovať bude a čo nie,“ hovorí Dominik a prezrádza: „Bola to i pre mňa veľká výzva, pretože zimu veľmi nemám rád.“
Bez internetu, signálu, tečúcej vody
Najnebezpečnejšie bolo dostať sa cez tajgu. „Vyše 1000 kilometrov sme išli 21 hodín špeciálne upraveným autom.“ V samotnom Ojmiakone strávili 5 dní.
„Bolo to veľmi náročné natáčanie. Technika nám zlyhávala kvôli extrémnym mrazom. Našťastie sa nám podarilo zachytiť život a zvyky miestnych obyvateľov. Je obdivuhodné, ako sa dokázali prispôsobiť takýmto krutým podmienkam a dokážu tu plnohodnotne žiť. Nie je tu signál, internet, ani tečúca voda. Miesto klasických záchodov sú tu latríny. Umývali sme sa vodou z roztopeného ľadu, ktorý miestni vysekávali z neďalekej rieky. Jedli sme konské a sobie mäso. Najnižšia teplota, ktorú sme počas dňa zažili, bola –54 °Celzia. Aj keď sme v dedine boli niekoľko dní, vo filme to kvôli strihu vyzerá ako jeden deň.“
Slovenská a brazílska vlajka v miestnom múzeu
Dominika prekvapila aj srdečnosť miestnych obyvateľov. „Zobrali nás do tajgy na lov a ukázali nám aj ich šamanské rituály. Bývali sme v drevenej chatke, ktorá patrí miestnej kronikárke. Sú veľmi pohostinní. Boli sme i v miestnej škole a prekvapilo ma na akej vysokej úrovni je. V dedine funguje základná škola, do ktorej chodí asi 130 detí. Deti prvého stupňa nemusia ísť do školy, ak je menej ako –52 stupňov. Deti druhého stupňa nemusia, ak je menej ako –56. Zažili sme i športové dni. Bez ich pomoci by sme tam neprežili ani deň. V ich miestnom múzeu už navždy zostanú nami podpísané štátne vlajky Brazílie a Slovenska ako spomienka na prvých filmárov, a to Stredoeuropána a Juhoameričana, ktorí sa odvážili prísť ku ním v zime."
Priemerná teplota v zime je podobná priemernej teplote na povrchu planéty Mars. Ojmiakon sa nachádza uprostred lesa, ktorý je rozlohou väčší ako celé Nemecko, Francúzsko a Anglicko dokopy.
V januári 2013 sa v oblasti premnožili vlky natoľko, že vláda vyplácala odmeny za každého zabitého vlka. V tom čase blízke mesto Verkhoyansk napadla obrovská svorka asi 400 vlkov, musela zasahovať aj armáda.
Oslovil nadáciu Leonarda di Capria
Cestu a samotný film si z veľkej časti zafinancovali sami. Vyšlo ich to zhruba na 5000 eur. „Podporilo nás aj niekoľko sponzorov a partnerov, čo nám pomohlo znížiť náklady. Keďže som Košičan, nadviazal som spoluprácu aj s miestnou značkou Kere."
Najväčší záujem o film sa však začal vtedy, keď ho podporil Leonardo Di Caprio, konkrétne jeho nadácia The Leonardo DiCaprio Foundation.
„Napadlo mi osloviť tohto známeho herca a tak som mu napísal list, ktorý som podal na košickej pošte. Poštová úradníčka bola prekvapená, keď videla adresu na liste. Keďže klasické listy neposielam, tak mi ochotne poradila ako mám list poslať, čiže koľko to stojí, aké známky nalepiť,“ hovorí.
Jeho odvaha bola korunovaná úspechom. Ozval sa mu jeden z manažérov Di Capriovej nadácie a úryvky z jeho filmu použili na svojej stránke.
„A to spustilo obrovský záujem a i vďaka tejto marketingovej podpore, sa mi ozvali rôzni partneri. Je tiež pravdou, že nakoniec to niektoré média propagovali tak, akoby som poznal Leonarda Di Capria poznal 20 rokov,“ smeje sa Dominik a dodáva: „Je však pravdou, že už som sa raz osobne s ním stretol, no nemal som možnosť sa s nim porozprávať. Určite by som sa však s Leonardom Di Capriom chcel niekedy stretnúť ešte raz a osobne mu poďakovať za podporu jeho nadácie,“ dodáva Dominik, a my mu držíme palce.