Utorok 23. júl 2019 Oľga

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia: Astorka sa pohrala s príbehom veľmi zvláštnej ženy

Hra rozpráva príbeh o žene, ktorá v staršom veku príde o muža a musí svoj život znovu reštartovať, vymyslieť čo a ako bude robiť.

Zdroj: Dnes24.sk

Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia je názov novej inscenácie, ktorej premiéra bude dnes (10. januára) v Divadle Astorka Korzo '90. Hru napísal na motívy knihy autorky Kjersti A. Skomsvold v preklade Miroslava Zumríka, Jakub Nvota, ktorý sa ujal tiež réžie.

Reštart života

„S knižkou prišla Zita Furková. Príbeh sa je veľmi páčil, témy by vraj vedela naplniť a ponúkla ju dramaturgii Astorky. Pôvodne som bol vyzvaný, aby som napísal dramatizáciu a ako sa projekt vyvíjal ďalej, prišla aj ponuka na réžiu. Tá kniha mi prišla veľmi blízka, aj zaujímavá, rád som tú prácu prijal,“ uviedol po verejnej generálke Jakub Nvota.

Hra prináša príbeh veľmi zvláštnej ženy. Volá sa Mathea a v mladosti ju trafil blesk. Teraz je však už stará a cíti, že jej ostal len malý kúsok života. Rozhodne sa, že s ním naloží celkom inak, ako so svojím predchádzajúcim životom. To bude jej manžel Epsilon prekvapený, hoci zomrel. A vlastne bude prekvapený asi každý, koho Mathea na svojej ceste stretne.

„Žena už v staršom veku príde o muža a musí svoj život znovu reštartovať, vymyslieť čo a ako bude robiť. Na jednej strane je to túžba ešte žiť, a na druhej strane sa aj chystá na smrť,“ priblížil Nvota postavu Mathey, ktorá sa musí vnútorne vyrovnať – odpustiť, mnohé veci uzrejmiť, ale odpustiť i sama sebe.

„Je veľmi sympatické, že to robí cez humor – istú absurditu a ľahkosť, ktorú tomu 29-ročná autorka dala. Nesnažila sa o sentiment a zatrpknutosť, humor je tu ako prostriedok na zvládnutie tých najťažších tém,“ objasnil režisér.

V predstavení s podtitulom „Možno si ma niekto všimne. Nikdy nie je neskoro,“ účinkujú Zita Furková, Ady Hajdu, Pavol Šimun a Tomáš Mrekaj a. h.. Scénu a kostýmy navrhol Tom Ciller, výtvarná spolupráca Renáta Ormandíková. Autorom hudby je Kamil Mikulčík.

Blízkosť konca

„Autorka Kjersti A. Skomsvold napísala túto prózu po tom, čo sama musela absolvovať azyl zo zdravotných dôvodov, preto aj táto téma osamotenia a možnej blízkosti konca rezonuje v knižke,“ dodala k titulu dramaturgička Andrea Dömeová.

„Snažili sme sa vybrať hlavnú linku a hlavne zdivadelniť to, pretože kniha je písaná ako vnútorný monológ ženy, niet tam iných postáv, dialógov. Museli sme nájsť kľuč, ako z toho urobíme divadlo. Nechceli sme robiť monodrámu, tak sme oživili jej manžela, ešte priviedli jedného z ulice a zrazu má partnerov, s ktorými svoj príbeh prežíva,“ dodal Nvota k inscenácii, ktorá podľa jeho slov divákom pripomenie aj to, že i v ľuďoch staršieho veku sa nachádza veľa myšlienok a života.

Zdroj: Dnes24.sk
Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, divadlo Astorka
4
Galéria
Zdroj: TASR